Slimáky patria medzi fascinujúce živočíchy, ktoré nájdeš na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. V prírode existujú tisíce druhov, od malých nenápadných až po obrovské, ktoré sa stali známymi vďaka domácemu chovu. Keď sa povie africký slimák, väčšina si predstaví obrovskú ulitu a pokojného tvora, ktorý si razí cestu vlhkým substrátom. Pravda je však taká, že rozmanitosť slimákov siaha od záhradných druhov v Európe až po tropické obry v Afrike, Karibiku či Ázii. V nasledujúcich riadkoch si ukážeme, aké rozdiely medzi nimi existujú a prečo je zaujímavé pozrieť sa na ne z rôznych uhlov.
Európske slimáky, ako známy Helix pomatia či Helix aspersa, sú typické pre naše záhrady a lúky. Väčšinou sú menšie, dorastajú do niekoľkých centimetrov, no hrajú dôležitú úlohu v ekosystéme. V mnohých krajinách sú dokonca tradičnou potravinou. Aj keď nie sú tak atraktívne na chov slimákov v domácnostiach, pozorovať ich správanie v prírode je fascinujúce. V porovnaní s tropickými druhmi majú odlišné nároky – znesú nižšie teploty a dokážu prežiť aj chladnejšie zimy, čo je pre chov afrických slimákov v našich podmienkach nemožné.
Afrika je kolískou tých najznámejších obrovských druhov. Achatina Ghana, známa aj ako oblovka obrovská, dokáže dorásť do naozaj impozantných rozmerov. Jej majestátna ulita a pomalý pohyb fascinujú ľudí na celom svete. Podobne obľúbená je aj Lissachatina Reticulata, ktorá vyniká krásnym sieťkovaným vzorom na ulite, či Lissachatina fulica, jeden z najrozšírenejších druhov chovaných v zajatí. Každý z nich má svoje špecifiká – iné nároky na vlhkosť, substrát či veľkosť terária. Viac o ich chove sa dočítaš napríklad v článku Terárium pre slimáky alebo Substrát pre africké slimáky.
Aj tento článok vznikol vďaka zákazníkom na eshope stickeez.sk
Tropické oblasti Karibiku prinášajú ďalšiu zaujímavú skupinu. Napríklad druh Pleurodonte excellens pochádzajúci z Dominikánskej republiky má úplne iný vzhľad a správanie ako známe africké oblovky. Tieto slimáky nie sú až také rozšírené v domácom chove, ale ukazujú, akú pestrú paletu foriem a veľkostí dokáže rod slimákov ponúknuť. Tropické druhy sa vo všeobecnosti vyznačujú citlivosťou na prostredie – ak im nevyhovuje vlhkosť či teplota, rýchlo to pocítiš na ich aktivite.
Ázia je ďalším kontinentom, kde slimáky zohrávajú významnú úlohu. Niektoré druhy sú rovnako veľké ako známe africké slimáky, iné sú menšie, no často výrazne sfarbené. V mnohých ázijských krajinách sú slimáky súčasťou tradičných jedál, ale v teraristike sa občas objavujú aj ako zaujímavé doplnky zbierok. V porovnaní s africkými druhmi však nebývajú tak odolné a ich chov slimákov je náročnejší na presne nastavené podmienky.
Rozdiely medzi európskymi, africkými a tropickými slimákmi sa netýkajú len veľkosti či farby. Líšia sa aj v správaní a reprodukcii. Napríklad chov afrických slimákov je špecifický tým, že ide o hermafrodity, ktoré sa pri dostatočnom počte jedincov rýchlo rozmnožujú. To môže byť problém, ak nie si pripravený na vajíčka a ich správnu likvidáciu. Viac o tom nájdeš v článku Našli ste vajíčka pri slimákoch. Európske druhy majú často nižšiu reprodukčnú kapacitu, zatiaľ čo niektoré tropické druhy dokážu produkovať veľké množstvo vajíčok naraz.
Dôležitým aspektom je aj selekcia. U Lissachatina fulica alebo Achatina Ghana sa pri nekontrolovanom rozmnožovaní strácajú typické znaky, slimáky sú menšie a ich ulity slabšie. Preto je výber zdravých jedincov kľúčový. Viac o význame selekcie sa dočítaš v článku Selekcia. Tropické druhy zase často vyžadujú prísnu kontrolu prostredia, inak sa stávajú náchylnými na choroby alebo prestanú rásť.
Ak sa pozrieš na slimáky z pohľadu potravy, rozdiely sú opäť výrazné. Africký slimák si vystačí so zeleninou, ovocím a doplnkami vápnika, o čom sa dočítaš v článku Kŕmenie slimákov. Európske druhy sú väčšinou menej náročné, keďže sú zvyknuté na prirodzenú rozmanitosť voľne rastúcich rastlín. Tropické slimáky však často preferujú špecifickú stravu dostupnú len v ich domovskom prostredí, čo robí ich chov komplikovanejší.
Zaujímavé je aj to, ako jednotlivé druhy reagujú na podmienky prostredia. Lissachatina Reticulata je známa tým, že potrebuje vyššiu vlhkosť a ak jej chýba, rýchlo sa prestane aktívne pohybovať. Achatina Ghana naopak vyžaduje viac priestoru a pevný substrát, aby mohla zdravo rásť. Európske druhy sú prispôsobené na zmeny počasia a dokážu prežiť v rôznych podmienkach, tropické druhy sú najcitlivejšie a ich chov slimákov býva preto výzvou aj pre skúsených chovateľov.
Na záver možno povedať, že rozmanitosť slimákov po svete je obrovská. Či už ťa fascinuje Lissachatina fulica, majestátna Achatina Ghana, sieťkovaná Lissachatina Reticulata, alebo sa radšej pozrieš na európske záhradné druhy či tropické raritky, každý slimák ponúka niečo jedinečné. Chov afrických slimákov je dnes rozšírený, no ak sa pozrieš ďalej, zistíš, že slimáky sú všade okolo nás a každý z nich má svoje miesto v prírode. Viac inšpirácie nájdeš aj v článku Kto môže chovať afrického slimáka alebo Predtým ako si kúpiš afrického slimáka.
Aj tento článok vznikol vďaka zákazníkom na eshope stickeez.sk
